Zoberiem si bračeka

Autor: Jana Janoková Hajníková | 30.9.2011 o 15:30 | (upravené 30.9.2011 o 17:40) Karma článku: 24,58 | Prečítané:  7880x

Minimálne trikrát do týždňa po škôlke chodievame na nákup. Stal sa z toho rituál. Približne v rovnakom čase, do rovnakého obchodu. Stretávame rovnakých ľudí, s ktorými sa už ako tak poznáme a sem tam prehodíme zopár slov. Všetko je rovnaké. Len otázky našich terajších známych na môjho syna sú čím ďalej divnejšie.

Najprv sa im zdalo, že prečo je taký tichý, keď nechce povedať ako sa volá a koľko má rokov. Potom, že sa nechce deliť, lebo nepožičal starému pánovi elektrickú motorku, ktorú mu môj brat starú a opotrebovanú doniesol, keď jeho deti vyrástli a baby- motorky aj keď elektrické ich prestali zaujímať. Neskôr, že je nevychovaný, lebo svojim vedierkom udrel dievča, ktoré mu ho chcelo vziať.

Nedobrovoľné zastavenia a rozhovory boli na dennom poriadku. Myslela som, že ich ani neregistruje, lebo sa schovával za moju nohu a topánkou si čosi kreslil do prachu. Len večer pri zaspávaní sa ma pýtal  prečo ten ujo mu chce sadnúť na motorku, keď už je taký veľký a každý vie, že by sa zlomila a prečo má stále všetkým vravieť, ako sa volá a koľko má rokov, keď ani ja  nemusím na takéto veci odpovedať.

Uznala som, že má pravdu.

Ďalší deň popoludní, vracajúc sa z ihriska sme stretli zase jednu „milú známu." Poznajúc môjho syna, po úvodných nezodpovedaných otázkach a návrhoch nasledovalo konštatovanie: „Keď nechceš ísť ty so mnou, zoberiem si bračeka."

Zdvihol hlavu a veľké modré oči boli ešte väčšie ako kedykoľvek predtým. Chvíľkové prekvapenie sa zmenilo v srdcervúci a nezastaviteľný stupňujúci sa plač. Zvyšok cesty domov plakali obaja a už som nevedela ktorého skôr a ako upokojiť.

Doma som vysvetľovala, že mu nikto bračeka nevezme. Po dlhom presviedčaní mi pravdepodobne uveril, alebo sa aspoň upokojil. Zodpovedať však na otázku, prečo to teta povedala mi trvalo podstatne dlhšie, pokiaľ som nechcela povedať, že je to jednoducho trúba. Napokon sme sa dohodli, že to bola len taká sranda.

Druhé ráno a každé ďalšie, vždy, keď sa lúčime sa opýta, či preňho prídem a či príde aj Miško. Večer, keď zaspávame sa opýta, či spí aj Miško a či nepríde teta, aby ho vzala...

Tete aj jej podobným sa odvtedy vyhýbame. Je to tak lepšie. A ja som akosi pochopila, že už ho nebudem siliť, aby sa niekomu zdravil, hovoril o sebe alebo čokoľvek iné. Akosi mi došlo, že nie dospelí, ale práve deti sú to najmúdrejšie, čo po tejto zemi chodí, lebo za každou ich reakciou alebo odmietnutím je logika. Len my dospelí nechápeme aká.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?