Do tohto sveta sa pridalo už aj niekoľko rodinných príslušníkov, pani z obchodu, šofér električky, teta v lekárni. Tá mu minule tvrdila, že ak bude poslušne brať lieky, okrem vyliečenia mu narastú krídla a uvidí ako z vvýšky vyzerá zatepľovanie paneláku, čo mu už dlhšie vŕtalo v hlave. Pani učiteľka mu zase vraví, že keď zje zeleninu, bude ako spiderman, silou a rozumom zachraňovať ľudí. Spiderman funguje odkedy má pančuchy s touto postavou, a aj keď film nevidel, vie ako sa tento hrdina správa. Aj my sa hráme na klaunov z fantázie a každý nápad sa snažíme otočiť v žart alebo v niečo užitočné, hoci to stojí námahu a prácu naviac.
Ako naposledy keď polieval kvety, ktoré už odkvitli, ale nechcel ich prestať polievať, že náhodou, keby ešte rozkvitli, veď nie je sneh a ani tak chladno. Celé poludnie nosil krhličku s vodou a starostlivo polieval a polieval. Podporovali sme tú myšlienku, až kým už celkom nevládal a bol úplne mokrý. Každý deň ráno, pozeral, či nevykvitli, alebo aspoň trochu nepodrástli a my sme starostlivo s ním túto udalosť sledovali. Chvíľami sa mu zdalo, že trochu podrástli, hoci sme vedeli, že to nie je možné. Vtiahol nás to tohto sveta tak, že sme tomu sami na chvíľu uverili. Ešte dodnes je v nádeji, že do snehu porastú a my, dúfame s ním. Sme dobrí klauni zo sveta fantázie, kde je všetko možné.
Je taký príbeh o lístí. Chlapík si ho nechal v záhrade, páčilo sa mu to. Ale prišiel chlapec, že to uprace, za nejaké drobné, a tak ho nechal lístie pohrabať. Dva dni upratoval dvor. Chlapík tvrdil, že sa mu to páči, hoci to vôbec takto nechcel. A tak v noci rozsypal lístie na dvor znova. Ráno bol spokojný, ako to dobré vyzerá, keď nie je všetko upratané. Lenže poobede znova zazvonil chlapec, že tie listy sú tam zas, a tak ich musí odpratať. A chlapík ho nechal. Pripravil drobné a pozoroval chlapcovo zanietenie pri hrabaní. Vôbec sa mu to nepáčilo, ale nechal chlapcovi priestor. Svojej myšlienky na príjemný neporiadok sa už vzdal. Z času načas rozhodí lístie, aby chlapcovi pomohol a pokochal sa pohľadom na trošku jesene.
Aj my z času na čas pozrieme, či nerastú kvety. Za malú a hoci nechcenú službu, necháme nášmu drobcovi drobáky. Tvárime sa, že to má takto byť a nechávame mu jeho svet nepokazený inými názormi. A s klaunovským výrazom čakáme, čím nás prekvapí v nasledujúci deň. Budeme to robiť, kým nevyrastie a pravdepodobne „rozsypávať v noci lístie" ešte niekoľko rokov.
