Dobrá váza na polici

Autor: Jana Janoková Hajníková | 22.2.2012 o 12:41 | (upravené 22.2.2012 o 12:46) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  585x

Stála u nás na poličke. Na policovej súprave, presnejšie povedané. Pri kraji vedľa izbových kvetov, o ktoré sa mama stará už celé roky. Položila ju tam na okraj, aby nezavadzala. Nemala ju kam inam dať.

Aj keď sme vo vázach mávali často rezané kvety zo záhradky, túto nepoužívala. Vraj nemala dobrú veľkosť. Pre malé kvety bola veľká a pre dlhé zas prikrátka. Taký neštandardný typ...

Ani neviem odkiaľ sa vzala. Som si istá, že rodičia ju nekúpili - štýlovo by nezapadla. Boli na nej namaľované stojace ženy, ale keď ste vázu opatrne roztočili, vyzerali akoby tancovali. Bolo potrebné nájsť správnu rýchlosť otáčania, aby tanečnice neboli „čaptavé", ale zas, aby nevyzerali ako zo zrýchleného nemého filmu, a samozrejme, dávať pozor, aby sa váza nerozbila.

To všetko si pamätám, lebo sme to so súrodencami robili dosť často, hoci dnes by sme to nedokázali.

Okrem „točiacej" sa úlohy, mala váza ďalšiu, dôležitejšiu povinnosť. Dávali sa do nej všetky nepotrebne - potrebné veci.  Sobotňajšie utieranie prachu na policiach znamenalo, že po väčšinou do vázy pribudli nové veci. Kto nevedel, čo práve urobiť s maličkosťami ležiacimi na polici, jednoducho ich hodil do vázy. A tak v nej nechýbali sponky do vlasov, gumičky rôznych veľkostí, náhradné kľúče,  inbusáky, ceruzky, malé strúhadlo a školské gumy. Čo si pamätám, každý, kto nemal kam dať drobnosti, jednoducho ich hodil do vázy. Ak štrngali vo vrecku mince, padli do vázy. Sem tam sa objavili aj päťkorunáčky, čo som nechápala, ale mohla to byt aj skrýša.

Raz v roku, mama vyhlásila upratovanie vo váze. Obsah sme vysypali a triedili, čo treba a čo nie. Tipovali sme komu, čo patrí. K cigaretám a zápalkám sa nikdy nikto nepriznal. Brat tvrdil, že tam museli odniekiaľ padnúť sami, potom, že ich tam dal sused. Po roztriedení a vyhodení už naozaj nepotrebných vecí, sa zvyšné vrátili naspäť do vázy. Nikdy sme všetko nevyhodili, keby náhodou...

 Najväčšou výhodou vázy boli už spomínané drobné peniaze. Tie tam boli vždy.  Dnes si myslím, že ich tam dávali rodičia pre nás, lebo vedeli, že sa hanbíme, pýtať si ich od nich. Drobné korunky a haliere pribúdali každý týždeň a v približne rovnakých intervaloch sa objavovali v našich rukách. Nosili sme ich v hrsti do blízkych potravín a kupovali žltú malinovku v sklenenej fľaši. V obchode pri pulte bol špagátom priviazaný otvárač, tak sme si ju  hneď otvorili. Po ceste, ešte kým sme prišli domov, bola malinovka vypitá, tak sme sa z pol cesty vrátili znova do obchodu a za zálohovanú fľašu a niekoľko ďalších drobných, kúpili pedro alebo horalku. Fázu putovania domov s otvorenou malinovkou sme neskôr vynechávali, veď komu by sa chcelo chodiť dvakrát.

Váza ešte aj dnes stojí na polici. Aj keď je z nej trochu odbité.  Vo vnútri je zopár starých halierov, drôtik a kľúč. Niekto tam však minule vhodil päťcentovú mincu. Keď prídem domov, asi pridám aj ja niečo. Na žuvačku, či malinovku. A drobné mi nebudú zavadzať v peňaženke.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?